Fico: Prehnane ústretová zmluva s Vatikánom

Posted: august 27, 2010 in Názory
Značky:

Nedávno NR SR vyslovila súhlas so Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Nič proti tomu. Ide o štandardnú zmluvu, ktorú má Svätá stolica podpísanú aj s inými krajinami. Je dobré, že Slovensko je medzi nimi. Pri vyslovovaní súhlasu však nebol dôvod na slávnostnú atmosféru, po ktorej volali niektorí poslanci a ktorou chceli zabrániť vyslovovaniu kritických pripomienok k textu zmluvy. Hoci NR SR nemôže text medzinárodnej zmluvy meniť, poslanci sú najmä na to, aby upozornili na niektoré jej úskalia.

Zmluva so Svätou stolicou je síce všeobecná, ale odkazuje na ďalšie štyri medzinárodné zmluvy, ktoré ju majú v budúcnosti vykonať. Ide najmä o zmluvu o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi na Slovensku a zmluvu o zriaďovaní a financovaní cirkevných škôl. Minister E. Kukan nevedel ani len rámcovo poslancom naznačiť, aký obsah by tieto významné zmluvy mali mať, hoci v praxi môžu znamenať vážne výdavky zo štátneho rozpočtu a zásah do školského systému.

Nejasné ustanovenia

V rozprave bolo vznesených niekoľko vážnych právnych výhrad aj proti textu Základnej zmluvy. Napríklad proti nejasnému ustanoveniu článku 10 ods. 2 o vzťahu našich súdov k rozhodnutiu katolíckej cirkvi o nulite manželstva. Máme mu rozumieť tak, že súdy iba zoberú na vedomie cirkevné rozhodnutie? Osobitný je aj výpočet dní pracovného pokoja (10), ktoré sa Slovenská republika v zmluve zaviazala rešpektovať. Kde je suverénna zákonodarná právomoc NR SR meniť zákon o štátnych sviatkoch? NR SR do stanoveného výpočtu už totiž nebude môcť zasahovať. Slovenská strana to v ústretovosti opäť prehnala aj v článku 13 ods. 5 Základnej zmluvy, kde sa zaviazala podporovať katolícke hnutia mladých. Koľko mládežníckych hnutí by privítalo medzinárodnou zmluvou stanovenú podporu vlády! Našli by sme aj ďalšie, už nie také podstatné nedostatky. Zaujímavé však je, že na odborné právnické výhrady sa podujal odpovedať František Mikloško, čo samozrejme obhajobe textu Základnej zmluvy dávalo osobitý rozmer.

Odmietnuté uznesenia

Vzhľadom na uvedené pochybnosti o perfektnosti zmluvy (vláda sa chválila niekoľkoročnou prípravou) som navrhol k Základnej zmluve dve uznesenia. Prvé žiadalo, aby štyri osobitné medzinárodné zmluvy, o ktorých nič nevieme a ktoré majú vykonať Základnú zmluvu v budúcnosti, mali rovnaký právny charakter ako samotná Základná zmluva. Teda, aby po ich podpísaní vládou SR vyslovila s nimi súhlas alebo nesúhlas aj NR SR. Nie je mi zrejmé, prečo sa poslanci zbavujú svojej kontrolnej činnosti, pretože návrh tohto uznesenia neprešiel. V praxi to znamená, že vláda si v oblasti financovania katolíckej cirkvi podpíše také zmluvy, aké len bude chcieť. Zaujímavé je, že tesne neprešiel ani druhý návrh uznesenia, v ktorom, citujem, “NR SR žiada vládu SR aby pred uzavretím osobitnej medzinárodnej zmluvy o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi podľa článku 20 Základnej zmluvy predložila NR SR súhrnnú informáciu o rozsahu, charaktere, spôsobe využitia a výnosoch hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý bol katolíckej cirkvi vrátený v súlade so zákonom č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam.” Poslanec Mikloško hlasno vyzýval svojich kolegov hlasovať proti tomuto návrhu, čomu veľmi nerozumel ani v mojej blízkosti stojaci maďarský kresťanský demokrat Béla Bugár. Čoho sa bojí KDH? Ako je možné, že od roku 1993 sa nezverejnila správa o rozsahu majetku vráteného katolíckej cirkvi a ďalším náboženským spoločnostiam? Ako je možné, že takouto informáciou nedisponuje ani Ministerstvo kultúry SR, ktoré má vo svojej pôsobnosti spoluprácu s cirkvami? Nikoho z ničoho neupodozrievam, ale zdá sa, že rozsah vrátených hnuteľných a nehnuteľných vecí nebol malý. Ak sa tak stalo v súlade so zákonom č. 282/1993 Z.z., všetko je v poriadku. Štát by však pri uzatváraní zmluvy o financovaní katolíckej cirkvi na Slovensku mal vedieť, čím disponuje cirkev a aké sú varianty možného hospodárenia s týmto majetkom. Je to dôležité pri rozhodovaní o miere účasti štátu na financovaní katolíckej cirkvi a možno aj pri hľadaní iných modelov financovania cirkví a náboženských spoločností, medzi ktoré patrí trebárs aj odluka štátu od cirkví. Ak na tom nezáleží KDH, ostatným vrátane katolíckej cirkvi by malo veľmi záležať na dobrých a jasných vzťahoch.

SDĽ v koaličnej pasci

V súvislosti s prerokovaním Základnej zmluvy sa do koaličnej pasce, a to hovorím s úprimnou ľútosťou, opäť dostali poslanci SDĽ. Pamätám si principiálny postoj poslaneckého klubu SDĽ počas prerokúvania zákona o cirkevných reštitúciách v roku 1993. Bola to najmä neschopnosť vtedajšej vlády SR predložiť poslancom rozsah majetku spadajúceho pod reštitúciu, ktorá viedla poslancov za SDĽ hlasovať proti tomuto zákonu. Som presvedčený, že ak by bol dnes poslanecký klub SDĽ v rovnakom suverénnom postavení ako v roku 1993, nepodporil by vyslovenie súhlasu so Základnou zmluvou, a to najmä z dôvodu jej niektorých nejasností a neochoty vládnej koalície uverejniť zoznamy cirkvou zreštituovaného majetku. Rozpoltené hlasovanie poslancov za SDĽ opäť oslabilo v očiach verejnosti tak či tak naštrbenú duchovnú silu a odvahu klubu. Strach z toho, že opačné hlasovanie, ako urobilo KDH, by znamenalo úbytok voličov, alebo nebodaj krízu vo vládnej koalícii, je potom už len nepresvedčivým odôvodňovaním straty postavenia SDĽ v pestrofarebnej koalícii.

(Autor je poslanec NR SR a predseda Smeru)

PRAVDA 8.12.2000

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s