Závacká: Základná zmluva so Svätou stolicou a jej dôsledky

Posted: august 27, 2010 in Názory
Značky:,

Pápežská neomylnosť je obsiahnutá už v základnej zmluve, ale bez škrupúľ vychádza na povrch v návrhu zmluvy o práve uplatňovať výhrady vo svedomí.

Keď sa v Československu v roku 1989 rúcal komunistický politický systém, zastihol tento proces občanov v hlbokej neznalosti fungovania demokratických princípov, ale i podstaty (demokratického) práva a histórie. Na Slovensku sa však situácia následne ešte viac relatívne zhoršila i dôsledkom rozbitia československého štátu. Chýbali a stále chýbajú vedomosti z právnych oblastí, akým je medzinárodné právo verejné, dejiny štátu a práva a aj dôležité informácie o vývoji vzťahu štátu a cirkví, predovšetkým od konca 19. a počas celého 20. storočia.
Keď v roku 1870 bola na I. vatikánskom koncile prijatá zásada o neomylnosti pápeža v otázkach viery a morálky, vyvolalo to v Európe veľmi negatívny ohlas. Pápež Pius IX. v článku 4 konštitúcie „Pastor aeternus“ o sebe vyhlásil, že „so schválením svätého koncilu učíme a stanovíme ako dogmu zjavenú Bohom, že: rímsky veľkňaz, ak hovorí z katedry, t.z., ak stanoví náuku o viere alebo mravoch pre celú cirkev zo svojej najvyššej apoštolskej moci, ako správca a učiteľ všetkých kresťanov, následkom prispenia božského, sľúbeného mu prostredníctvom svätého Petra, teší sa onej neomylnosti, ktorou cirkev božského vykupiteľa podľa jeho vôle pre stanovenie náuky o viere alebo mravoch mala byť opatrená; v súvislosti s tým potom (stanovíme), že príslušné rozhodnutia rímskeho veľkňaza samy osebe, nie následkom súhlasu cirkvi, sú nezmeniteľné. Keby však niekto, čo chráňboh, tomuto nášmu ustanoveniu sa opovážil odporovať, buď daný do kliatby.“
V roku 1864 bol výnosom pápeža Pia IX. publikovaný zoznam bludov, tzv. syllabus, ktorým mal byť katolíckemu duchovenstvu v podstate vynútiteľne znemožnený voľný myšlienkový vývoj, čo sa nevzťahovalo na laikov. Za takéto bludy boli v roku 1867 vyhlásené aj zásady moderného štátu, a síce to, že štát, ako pôvod a prameň všetkého práva, má právo úplne neobmedzené; pri rozpore medzi zákonmi svetskej a cirkevnej moci má prednosť právo svetské; ako i že cirkev má byť odlúčená od štátu a štát od cirkvi.
Je 21. storočie, ale na Slovensku akoby sa zásluhou Svätej stolice vrátil čas na koniec 19. storočia, resp. do roku 1929, keď B. Mussolini nadlho ukončil nezávislosť moderného vývoja talianskeho štátu a uzavrel konkordát so Svätou stolicou, v ktorom sa vzdal v jej prospech a v prospech katolíckej cirkvi rozsiahleho komplexu právomocí štátu.
Svätá stolica sa mu revanšovala v podstate uznaním jeho postavenia i vo vzťahu k zahraničiu a nezasahovaním do jeho fašistickej politiky. Takáto politická rošáda Svätej stolice vo vzťahu k Slovenskej republike prebehla v čase premiérovania V. Mečiara, keď voči nej uplatňovali politiku izolácie západoeurópske štáty a USA. Daňou Slovenska za toto vatikánske „medzinárodné uznanie smerovania Slovenska“ a nemiešanie sa do autoritatívnej politiky V. Mečiara bolo tzv. reštituovanie katolíckeho cirkevného majetku a vypracovanie základnej zmluvy so Svätou stolicou. Okopírovanie značnej časti mussoliniovského konkordátu ako základu zmluvy znamenalo vzdanie sa suverenity Slovenskej republiky v prospech Svätej stolice tým, že zmluva je koncipovaná ako nevypovedateľná, obsahuje záväzok Slovenska prispôsobiť svoj právny poriadok kanonickému právu a právne rešpektovať najreakčnejší relikt z konca 19. storočia – neomylnosť pápeža.
Pápežská neomylnosť je obsiahnutá už v základnej zmluve, ale bez škrupúľ vychádza na povrch v návrhu zmluvy o práve uplatňovať výhrady vo svedomí. Táto skutočnosť je zaradená do článku 3 návrhu, v ktorom sa uvádza, že „Pod výrazom ‚vieroučné a mravoučné zásady‘ sa v tejto zmluve rozumejú zásady, vyhlásené Magistériom Katolíckej cirkvi“, na čele ktorého stojí pápež. V praxi to napr. znamená, že pre jeho neomylnosť zavrhnutie používania kondómov z dôvodov ochrany počatia má dosah i v šírení AIDS tak, ako mal tento zákaz vplyv na šírenie syfilisu v priebehu celého 20. storočia. Argument, že táto zásada smeruje k mravnosti likvidovaním mimomanželského sexu, je absolútne iluzórny. Do praxe ju zaviedli už počas slovenského štátu, keď bol predaj kondómov napriek doslovnej pandémii syfilisu v kresťanskom Slovensku zakázaný zákonom. To, že sa toto porovnateľne deje vo svete s AIDS, akosi neomylnosti pápeža uniká. Zrejme ochrana nemravných pred smrťou nie je mravnou kategóriou.

(Autorka je historičkou práva)
Katarína Zavacká

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s