Slovensko sa pripravuje na podpísanie zmluvy so Svätou Stolicou, ktorá upravuje uplatňovanie výhrady svedomia v SR. Návrh zmluvy bol pripravený Ministerstvom spravodlivosti a bude pravdepodobne čoskoro predložený vláde SR na schválenie a následne NR SR na ratifikáciu. Po ratifikácii zmluva nadobudne status „medzinárodnej zmluvy o ľudských právach“ a bude mať prednosť pred slovenskými zákonmi. Navrhovaná zmluva je svojim obsahom prvou zmluvou v histórií konkordátov. Jej cieľom je ochrana „slobodnej a neobmedzenej“ výhrady svedomia v akejkoľvek oblasti upravenej právom. Návrh zmluvy je v rozpore so základnými princípmi demokracie, právneho štátu, požiadavky oddelenia cirkvi od štátu a ochrany individuálnych ľudských práv.
Návrh zmluvy v prvom rade ochraňuje náboženské práva štátnych a verejných úradníkov a zamestnancov. Jej prijatím dôjde fakticky k situácii, kedy štát bude poskytovať len tie výkony a služby, ktoré sú v súlade s katolíckou vieroukou. V oblasti reprodukčných práv to bude znamenať, že všetky formy antikoncepčných prostriedkov, ako aj formy asistovanej reprodukcie sa môžu stať nedostupnými. Rovnako sa nedostupnými môžu stať aj informácie o možnostiach bezpečnej a efektívnej antikoncepcie a ochrany proti sexuálne prenosnými chorobami, vrátane vírusu HIV/AIDS. Výrazne obmedzenie reprodukčných a sexuálnych slobôd na Slovensku môže znamenať nárast materskej úmrtnosti, neželaných tehotenstiev medzi mladistvými dievčatami, nárast nelegálnych interrupcií a zvýšenie výskytu sexuálne prenosných chorôb, vrátane HIV/AIDS.
V oblasti reprodukčného zdravia je podstatná väčšina zdravotníckych služieb vyhľadávaná ženami. Návrh zmluvy tak predstavuje neprimerané bremeno pre ženy a diskriminuje ich v prístupe k zdravotnej starostlivosti a porušuje ich právo sa „slobodne a zodpovedne rozhodnúť o počte a čase narodenia svojich detí.“[1] Takého konanie v dôsledku prijatia navrhovanej zmluvy by bolo v rozpore s Ústavou SR, Chartou základných práv Európskej Únie (EÚ), ako aj s medzinárodnými ľudsko-právnymi zmluvami, k dodržiavaniu ktorých sa SR zaviazala, a to najmä Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW). Navrhovaná právna úprava výhrady svedomia je v rozpore aj s odporúčaniami Európskeho parlamentu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví. Dopad navrhovanej zmluvy však presahuje hranice Slovenska. Návrh zmluvy ohrozuje sexuálne a reprodukčné práva žien aj v iných členských krajinách EÚ. Je možné očakávať, že Svätá Stolica sa bude usilovať o podpísanie podobných zmlúv s ďalšími štátmi EÚ, s ktorými má „nadpriemerné“ bilaterálne vzťahy.
Náboženské práva a slobody majú významné miesto v liberálnej demokracii. Prejav týchto práv vo verejnej sfére musí byť upravený tak, aby neprimerane neobmedzoval základné práva a slobody iných. Výkon práva na výhradu svedomia musí byť zaručený pre osoby bez rozdielu náboženského vyznania, ako aj pre osoby bez vyznania. V oblasti zdravotníckych služieb, štát musí napríklad zabezpečiť dostatok poskytovateľov legálnych služieb týkajúcich sa reprodukčného zdravia. Štát musí zákonom uložiť povinnosť lekárovi, ktorý si uplatňuje výhradu svedomia, aby informoval pacientku o iných poskytovateľoch týchto služieb a odporučil ju k nim. Lekár nesmie odmietnuť vykonať medicínsky zásah potrebný na záchranu života v prípade ohrozenia života a zdravia pacientky.
Predmetom nasledujúcej analýzy je právny rozpor návrhu zmluvy, najmä jej dopad na práva žien na Slovensku aj v zahraničí.
I. Rozsah navrhovanej zmluvy o uplatňovaní výhrady svedomia medzi SR a Svätou Stolicou
1. Návrh zmluvy o uplatňovaní výhrady svedomia medzi SR a Svätou Stolicou (ďalej len „Návrh zmluvy“) vyplýva zo záväzku článku 7 Základnej zmluvy medzi SR a Svätou Stolicou. (ďalej len „Základná zmluva“).[2]
2. Podľa článku 7 Základnej zmluvy „Slovenská republika uznáva každého právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva ustanoví osobitná medzinárodná zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami.“
Pri tomto bode je dôležité uviesť, že už v súčastnosti si na základe článku 7 „neobmedzenú“ výhradu svedomia, najmä vo vzťahu k umelému prerušeniu tehotenstva uplatňujú zdravotnícki pracovníci aj nemocnice financované štátom. Základná zmluva pritom neupravuje priamo práva a povinnosti fyzických a právnických osôb na Slovensku. Je možné sa dôvodne domnievať, že odmietnutie vykonania takýchto úkonov lekármi, bez toho aby informovali a odporučili pacientku k inému dostupnému lekárovi je nelegálne. Žiaľ tento trend nebol doposiaľ zdokumentovaný a neobjavil sa ani súdny prípad súvisiaci s touto praktikou.
3. Podľa návrhu zmluvy sa „právo na slobodné uplatnenie výhrady svedomia“ spája s najvyššími všeobecnými hodnotami ako je ľudský život, ľudská dôstojnosť a zmysel ľudského života.[3] Predkladacia správa k návrhu zmluvy uvádza, že návrh zmluvy upravuje základné ľudské právo – slobodu myslenia, náboženskej viery, vyznania a svedomia, ktorá je zaručená článkami 24 a 25 Ústavy SR.[4] Podľa predkladacej správy má mať navrhovaná zmluva status „medzinárodnej ľudsko-právnej zmluvy“, ktorá podľa článku 7.4 ústavy vyžaduje ratifikáciu NR SR. Podľa článku 7.5 ústavy majú medzinárodné zmluvy o ľudských právach prednosť pred slovenskými zákonmi, t.j. zákonmi a normami nižšej právnej sily, nie pred ústavou a ústavnými zákonmi.
4. Podľa predkladacej správy, návrh zmluvy neupravuje priamo práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Návrh zmluvy vyžaduje implementáciu prostredníctvom domácej legislatívy.[5] Ak však bude návrh zmluvy ratifikovaný ako ľudsko-právna zmluva, tak sú ňou sudcovia pri výkone svoje funkcie viazaní.[6] Je síce neisté ako bude táto zmluva v praxi aplikovaná. Existuje tu rozhodne pravdepodobnosť, že sa ňou budú súdy riadiť pri výklade práva.
5. Návrh zmluvy definuje „výhradu svedomia“ ako námietku urobenú na základe princípu slobody svedomia, podľa ktorého môže každý odmietnuť konať to, (alebo odmietnuť zúčastniť sa na konaní alebo odmietnuť konať akúkoľvek činnosť súvisiacu s týmto konaním, vrátane asistencie) čo vo svojom svedomí pokladá za nedovolené podľa vieroučných a mravoučných zásad. Pod výrazom „vieroučné a mravoučné zásady“ sa v návrhu zmluvy „rozumejú zásady, vyhlásené Magistériom Katolíckej cirkvi.“ Návrh zmluvy sa vzťahuje na každú oblasť regulovanú právom.[7] Explicitne však návrh zmluvy a predkladacia správa vymenováva iba oblasť vojenskej služby, zdravotníctva, vzdelávania, poskytovania právnych služieb a oblasť pracovného práva a nasledovné situácie:[8]
a) činnosť v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch vrátane výkonu vojenskej služby v rozsahu stanovenom Ústavou a zákonmi Slovenskej republiky,[9]
b) zdravotnícka činnosť, najmä konanie vo vzťahu k umelým ukončeniam tehotenstva, umelým alebo asistovaným oplodneniam, pokusom a nakladaniu s ľudskými orgánmi, ľudskými zárodkami a ľudskými pohlavnými bunkami, eutanázii, klonovaniu, sterilizácii a antikoncepcii,
c) výchovnovzdelávacia činnosť, najmä konanie týkajúce sa článku 12 a 13 základnej zmluvy – odmietnutie výučby sexuálnej výchovy, výučby jógy, ako aj odmietnutie používať určené texty,
d) poskytovanie právnych služieb,
e) pracovnoprávne a iné pracovné vzťahy, ktorých obsah sa týka predmetu úpravy tejto zmluvy, odmietnutie práce v nedeľu a v dňoch Katolíckych cirkevných sviatkov,
f) konanie súvisiace s genocídiom, popravami zajatcov bez súdu, mučením, vojenskou krutosťou a perzekúciou bezbranného civilného obyvateľstva.
Vzhľadom na široký rozsah článku 3.3 (konať znamená aj akákoľvek činnosť spojená s konaním“) a výpočet príkladmo (t.j. napríklad, ale nielen nasledovné situácie) , zmluva môže byť interpretovaná tak, že bude zahŕňať aj ďalšie situácie ako napríklad:
- odmietnutie výučby o rovnosti žien, homosexuálov a podobne
- odmietnutie platiť dane a zdravotné poistenie na základe argumentu, že štát z nich financuje sexuálnu výučbu, výučbu určitých úkonov študentov medicíny, financovanie úkonov spojených s reprodukčným zdravím, výskumu v oblasti liečby fertility a podobne
Je potrebné ďalej zdôrazniť, že toto ustanovenie v prvom návrhu predloženého Ministerstvom spravodlivosti obsahovalo aj explicitné ustanovenie, podľa, ktorého sa výhrada svedomia vzťahuje aj na oblasť súdnictva – t.j. možnosť odmietnuť rozhodovanie rozvodových vecí súdmi. Ministerstvo však vo svojom návrhu z novembra 2004 toto ustanovenie vyňalo. Avšak to vôbec nemení situáciu – ustanovenie má „otvorený koniec“ , t.j. vzťahuje sa „najmä na“ situácie, ktoré sú explicitne vymenované, ale nielen na ne, čiže aj na oblasť súdnictva.
Na záver je potrebné upozorniť na nelogickosť ustanovenia písmena (f) v článku 4.1, ktoré vedie k závažným pochybnostiam o právnej odbornosti prekladateľa zmluvy. Cieľom tejto zmluvy je oslobodiť jednotlivcov od povinnosti konať, ktorá je im uložená zákonom. Nikto na Slovensku nemá povinnosť zúčastňovať sa na genocídiu, popravovať zajatcov bez súdu, zúčastňovať sa na mučení a podobne. Naopak takého konanie je prísne zakázané Slovenskou ústavou ako aj medzinárodným zmluvným a obyčajovým právom.
6. Návrhu zmluvy v článku 4.2 vyníma z povinnosti poskytovať zdravotné služby vymenované vyššie (článok 4.1.b) nemocnicami a zdravotníckymi zariadeniami zriadených Katolíckou cirkvou alebo jej organizáciou.
7. Návrh zmluvy zbavuje právnej zodpovednosti každej osoby, ktorá uplatnila právo na výhradu svedomia. Právo na uplatnenie výhrady svedomia ďalej neoprávňuje ku konaniu, ktoré možno považovať za „zneužitie výhrady svedomia“. „Zneužitie výhrady svedomia nezbavuje právnej zodpovednosti.“[10] Návrh zmluvy však nešpecifikuje konanie, ktoré možno kvalifikovať ako „zneužitie“. Interpretáciou tohto vágneho ustanovenia spolu s ustanovením článku 6.3[11], možno dospieť k záveru, že konanie, definované ako „zneužitie“ bude vymedzené podľa noriem Kanonického práva. Pri tomto bode je potrebné pripomenúť, že „každý“, teda nielen Katolíci, majú právo na výhradu svedomia. Ale ohradiť sa možno len na základe mravouky Rímsko-Katolíckej cirkvi. Takže súdy proti svojom rozhodovaní môžu dospieť k záveru, že iba osoby, ktoré sú členmi Katolíckej cirkvi sa môžu „vyhradiť“. Výhrada uplatená osobami hlásiacim sa k iným náboženstvá a osoby bez vyznania môže byť slovenskými súdmi a „povereným orgánom Svätej Stolice“ považovaná za neodôvodnenú alebo zneužitie.
8. Podľa pôvodného návrhu zmluvy predloženého do medzirezortného pripomienkového konania Ministerstvom Spravodlivosti v roku 2003, právo na výhradu svedomia bolo „bez akéhokoľvek obmedzenia“. Na základe tlaku iných vládnych a mimovládnych organizácií, Ministerstvo doplnilo do svojho návrhu dve ustanovenia, s cieľom obmedziť výkon tohto práva. Podľa nového ustanovenia článku 5 „[u]platnenie práva na výhradu svedomia sa uskutočňuje v medziach a podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Medze a spôsob uplatnenia bude stanovený tak, aby bola zachovaná podstata a zmysel práva na výhradu svedomia“. Podľa článku 6.2 „[u]platnenie výhrady svedomia nesmie ohroziť ľudský život“.
Takého obmedzenie uplatnenia výhrady svedomia je nedostačujúce a problematické. S výnimkou vojenskej služby v právnom poriadku SR neexistuje žiadna ucelená právna úprava výhrady svedomia. V zdravotníctve je táto oblasť obsiahnutá v kódexe zdravotníckeho pracovníka, ktorý tvorí prílohu v zákonu o zdravotnej starostlivosti. Podľa tohto kódexu – ktorý nemá status zákona – zdravotnícky pracovník môže odmietnuť vykonať alebo sa zúčastniť pri úkonoch, ktoré sú rozpore s jeho svedomím, pokiaľ neohrozí život, zdravie alebo práva svojich pacientov.[12] Návrh zmluvy, ktorý obsahuje podstatne širšiu ochranu výhrade vo svedomí (obmedzenie len v prípade ohrozenia života) má prednosť pred etickým kódexom. Uplatnenie výhrady svedomia obmedzujú práva zakotvené v Slovenskej Ústave. Tieto práva sú často široko a vágne koncipované. To znamená, že NRSR bude musieť interpretovať ako jednotlivé individuálne ústavné práva obmedzujú práva na výhradu svedomia. Toto bude veľmi zdĺhavý, náročný a aj riskantný proces. Medzitým zmluva o výhrade vstúpi do platnosti a stane sa – ako medzinárodná ľudsko-právna zmluva – právnym podkladom na neobmedzený výklad práva na výhradu svedomia.
Návrh zmluvy neobsahuje žiadne špecifické ustanovenia o ochrane individuálnych ľudských práv, vrátanie reprodukčných práv žien. Naviac k legislatíve, ktorá bude právne implementovať zmluvu s Vatikánom sa bude vyjadrovať pripravovaná komisia, zloženou zo zástupcov SR ako aj Svätej Stolice. Svätá Stolica je otvorene proti myšlienke reprodukčných práv. Je len ťažko si predstaviť ako takáto komisia, v ktorej polovica členov zastupuje Vatikán, bude schopná potrebne ochrániť individuálne práva žien. (pozri o „spoločnej komisii“ odstavec 10)
9. Podľa návrhu zmluvy „poverený orgán Svätej Stolice“ bude mať na požiadanie mandát vykladať vieroučné a mravoučné zásady Rímsko-Katolíckej cirkvi.[13](článok 6.3) Návrh zmluvy však nešpecifikuje, aký bude právny status takéhoto výkladu, kým a v akých situáciách bude tento výklad vyžiadaný. Podľa textuálneho výkladu návrhu zmluvy možno súdiť, že akýkoľvek verejný orgán, vrátane súdov, bude môcť požiadať o výklad povereného orgánu. Podľa extenzívneho výkladu návrhu zmluvy sa možno domnievať, že sudcovia by mohli pri ich rozhodovaní nasledovať výklad povereného orgánu a teda nepriamo aplikovať normy kanonického práva
10. Návrh zmluvy zavádza novú inštitúciu – tzv. „spoločnú komisiu“. „Spoločná komisia bude mať paritné zloženie po troch zástupcoch z každej zmluvnej strany a bude sa schádzať najmenej dvakrát ročne, alebo kedykoľvek, ak o to požiada jedna zo zmluvných strán.“ Spoločná komisia má mandát, okrem iného, monitorovať a vyhodnocovať implementáciu zmluvy, ako aj vyjadrovať sa k legislatíve, ktorou sa bude implementovať zmluva.[14] To značí, že táto komisia umožní Svätej Stolici vstúpiť a aktívne participovať v legislatívnom procese na Slovensku.
11. Zmluva má byť uzatvorená na čas neurčitý. Alternatívne sa jej platnosť skončí so skončením platnosti Základnej zmluvy.[15] Základná zmluva však neobsahuje ustanovenie o spôsobe skončenia platnosti zmluvy alebo spôsobe odstúpenia od zmluvy. Základná zmluva v článku 25 výlučne ustanovuje, že „táto zmluva sa môže meniť a dopĺňať na základe vzájomnej dohody zmluvných strán.“ Podľa všeobecného pravidla medzinárodného práva, obsiahnutom vo Viedenskom dohovore o zmluvnom práve, platnosť medzinárodnej zmluvy môže byť ukončená kedykoľvek na základe súhlasu a po konzultácií so zmluvnou stranou/stranami.[16] Unilaterálne vypovedanie zmluvy v prípade ak zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie o skončení jej platnosti, alebo ustanovenie podľa ktorého by bolo možné od zmluvy odstúpiť, nemôže byť predmetom vypovedania, pokiaľ zmluvné strany nemali v úmysle možnosť odstúpenia, alebo podľa charakteru zmluvy vyplýva, že od nej možno odstúpiť.[17] Materiálne porušenie bilaterálnej zmluvy oprávňuje jednu zo strán k odstúpeniu od tejto zmluvy alebo pozastaveniu účinnosti celej zmluvy alebo jej časti.[18]
II. Všeobecné následky návrhu zmluvy
12. Táto analýza sa zameriava najmä na vplyv návrhu zmluvy na reprodukčné práva žien na Slovensku. Je dôležité pochopiť aj „širšie“ následky zmluvy na charakter Slovenska. Existuje tu totiž nebezpečenstvo, že prijatím tejto zmluvy sa Slovensko zmení z „relatívne“ sekulárneho štátu na štát, v ktorom bude dominovať jedna ideológia – ideológia Rímsko-Katolíckej cirkvi. Klerikálny štát sa nezlučuje so základnými hodnotami demokracie, právneho štátu a rešpektom pre ľudské práva a rovnosť žien.
Demokracia, oddelenie štátu a cirkvi, právny štát
13. Článok 1 ústavy deklaruje oddelenie štátu od cirkvi.[19] Tento princíp sekularizmu zabraňuje tomu aby akékoľvek náboženské učenie dominovalo vo verejnej sfére. Avšak „otvorený“ charakter článku 6 návrhu zmluvy bude v praxi viesť k preniknutiu Katolíckeho učenia do všetkých oblastí upravených právom. Tento efekt bude znásobený tým, že náboženské zvykové právo – tzv. kanonické právo – bude ovplyvňovať súdy pri ich rozhodovaní a tak porušovať požiadavku nestrannosti súdov. Či je osoba veriaca alebo nie, princíp sekularizmu zabezpečuje, aby zákony štátu neobmedzili jej slobodnú voľbu. Zavedenie právneho pluralizmu (existencie viacerých právnych poriadkov popri sebe, t.j. štátneho práva a kanonického práva) je zamedzením slobody tejto voľby. Následkom návrhu zmluvy bude vytváranie kvalitatívne odlišného stupňa ochrany základných práva a slobôd podľa náboženského vyznania.[20]
14. Demokracia vyžaduje, že len inštitúcie vytvorené občanmi majú mandát vykladať a aplikovať zákony štátu.[21] Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva “v takom štáte, kde sa jeho občania, aj na základe rozhodnutia väčšiny, vzdali svojej legislatívnej a súdnej moci v prospech entity, ktorá nemá zodpovednosť voči tým, ktorým vládne, nemožno hovoriť o demokracii.“[22] Existencia inštitúcií, kontrolovaných iným štátom, ktorá má právomoc vykladať slovenské zákony – tzv. spoločná komisia a poverený orgán Svätej Stolice – podkopáva tento základným predpoklad demokracie. [23]
15. Zavedenie Katolíckej vierouky do rozhodovania súdov a rozšírením práva na výhradu svedomia do všetkých verejných sfér dochádza k situácii, kedy nie je možné presne a s určitosťou vymedziť práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Princíp právneho štátu pritom vyžaduje, aby rozhodnutia orgánov verejnej moci boli predvídateľné, pretože sa opierajú o platné zákony.[24] Táto požiadavka „právnej istoty“ je v teórii ústavného práva na Slovensku spájaná s požiadavkou, aby sa súdy pri ich rozhodovaní riadili len právom, ktoré je legitímnym zdrojom práva v SR. Normy kanonického práva nie sú podľa Ústavného súdu SR zdrojom práva na Slovensku.[25] Podľa princípu právneho štátu sú si všetci pred zákonom rovní a pre všetkých platia zákony rovnako.[26] Návrh zmluvy podstatne oslabuje túto požiadavku. Drvivá väčšina občanov Slovenska sa hlási k Rímsko-Katolíckej cirkvi. Návrh zmluvy vytvára situáciu, kedy väčšina obyvateľov Slovenska môže bez obmedzenia odmietnuť dodržiavanie zákonov. Ani demokracia ani právny štát sa nezlučuje s tyraniou majority.
16. Návrh zmluvy umožňuje uplatnenie výhrady svedomia iba na základe katolíckej viery. Táto právna situácia diskriminuje osoby s iným vierovyznaním, ako aj osoby bez náboženského vyznania. Tí si nemôžu uplatniť výhradu svedomia voči konaniu, ktoré je v rozpore s ich svedomím. Výbor OSN pre ľudské práva považuje situáciu, kedy má len jedna náboženská skupina právo uplatniť si výhradu svedomia za porušenie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. [27] (Slovensko podpísalo tento pakt a zaviazalo sa k jeho dodržiavaniu).
Aj keby štát uzavrel zmluvy podobného charakteru a rozsahu s inými cirkvami na Slovensku, tieto zmluvy nebudú mať taký istý ľudsko-právny status ako zmluva s Vatikánom. Oveľa dôležitejšie je však, že zmluvy podobného rozsahu by mali podobný dopad na demokraciu a princípy oddelenia štátu od cirkvi a právneho štátu ako navrhovaná zmluva. Úprava výhrady svedomia na základe určitej viery patrí skupine, ktorá sa rozhodne takú vieru nasledovať bez toho, aby ohrozila základné slobody demokracie.
III. Vplyv návrhu zmluva na práva žien
17. V priebehu uplynulých dvoch dekád bolo možné zaznamenať viditeľné zlepšenie stavu reprodukčného a sexuálneho zdravia na Slovensku. Klesla materská úmrtnosť,[28] počet interrupcií a tehotenstiev u mladistvých dievčat, pričom sa zvýšilo percento užívateľov predpisovanej antikoncepcie. Tento trend vďačí vo veľkej miere zlepšeniu v prístupe k bezpečným, efektívnym, dostupným a prijateľným antikoncepčným metódam.
18. Prijatie návrhu zmluvy by malo výrazne nežiadúci vplyv na tento pozitívny trend vo vývoji reprodukčného zdravia na Slovensku. Na Slovenska sa približne 70 percent populácie hlási k Rímsko-Katolíckej viere.[29] Návrh zmluvy v prvom rade ochraňuje náboženské práva štátnych a verejných úradníkov a zamestnancov. Jej prijatím dôjde fakticky k situácii, kedy štát bude poskytovať len tie výkony a služby, ktoré sú v súlade s katolíckou vieroukou. Ak by na Slovensku odmietlo 70 percent gynekológov predpísať antikoncepciu, vykonať interrupciu alebo in vitro oplodnenie, tieto zdravotnícke služby by sa stali prakticky nedostupné. Ak by 70 percent učiteľov odmietlo vyučovať sexuálnu výchovu, objektívna výchova o ľudskej sexualite, ľudskej reprodukcii a sexuálne šírených chorobách na Slovensku prakticky prestala existovať. Nielenže reprodukčné zdravotnícke služby by sa stali neprístupnými, ale aj informácie o alternatívach bezpečných a efektívnych antikoncepčných metód a o spôsoboch ochrany proti sexuálne prenosným chorobám by sa stali nedostupnými.(lekár môže odmietnuť nielen predpísať antikoncepciu, ale aj odmietnuť informovať o možnostiach ochrany pred otehotnením ) Takéto obmedzenie v prístupe k reprodukčným službám môže znamenať nárast materskej úmrtnosti, neželaných tehotenstiev medzi mladistvými dievčatami, nie bezpečných interupcií a nárast sexuálne prenosných chorôb, vrátane HIV/AIDS.[30]
Vzhľadom na úlohu ženy v ľudskej reprodukcii, podstatná väčšina reprodukčných služieb v zdravotníctve je vyhľadávaná ženami. Návrh zmluvy tak predstavuje neprimerané bremeno pre ženy, najmä pre tie, ktoré žijú na vidieku a tie, ktorých myslenie v oblasti reprodukčného zdravia sa nezhoduje s učením Katolíckej cirkvi. Táto posledná kategória žien bude pravdepodobne vystavená viacnásobnej systematickej nepriamej forme diskriminácie na základe rodu a náboženstva alebo svedomia.
19. Reprodukčné zdravie predpokladá „že ľudia sú schopní mať uspokojujúci a bezpečný sex, schopnosť reprodukovať sa, ako aj slobodu rozhodnúť sa, kedy a ako často tak činiť. Implicitne z tejto poslednej podmienky vyplýva právo muža a ženy byť informovaný/á a mať prístup k bezpečným, efektívnym a prijateľným metódam plánovaného rodičovstva podľa ich výberu, ako aj k ostatným metódam na reguláciu ich plodnosti, ktoré nie sú v rozpore so zákonom, a taktiež aj právo na primeranú zdravotnícku starostlivosť, ktorá umožní ženám prekonať bezpečne tehotenstvo a pôrod a zabezpečiť párom najlepšie možnosti ako mať zdravé dieťa.“[31] S cieľom zabezpečenia reprodukčných slobôd, Výbor OSN na odstránenie diskriminácie žien interpretoval účinok článku 12 („Zmluvné štáty majú povinnosť prijať primerané opatrenia na odstránenie diskriminácie žien v zdravotníctve s cieľom zabezpečiť na základe rovnosti mužov a žien prístup k zdravotníckym službám, vrátane tých ktoré súvisia s plánovaným rodičovstvom“) a článku 16 (právo slobodne a zodpovedne sa rozhodnúť o počte a čase narodenia svojich detí) na uplatňovanie výhrady svedomia zdravotníckymi pracovníkmi:
“Je diskrimináciou ak zmluvný štát (dohovoru) odmietne poskytnúť určité zdravotnícke služby ženám. Napríklad, ak poskytovatelia zdravotníckych služieb odmietnu na základe výhrady svedomia vykonať takého služby, štát musí prijať opatrenia na to, aby boli ženy odporučené k alternatívnemu poskytovateľovi“ [32]
Výbor jednoznačne naznačil, že ide o porušenie reprodukčných práv žien, ak vláda nezabezpečí prístup k poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti, ktorí nemajú výhradu voči úkonom spojených s reprodukčným zdravím.[33] Ak by Slovensko nezabezpečilo primeraný prístup k zdravotníckym službám spojených s reprodukčným zdravím, porušilo by tak svoje medzinárodné záväzky.
20. Návrh zmluvy bude mať závažný vplyv na kvalitu života žien na Slovensku a ich schopnosť viesť život v ľudskej dôstojnosti. Obmedzený prístup k službám, ktoré vo väčšine využívajú len ženy, napĺňa znaky diskriminácie na základe rodu a pohlavia. Dôsledky návrhu zmluvy by tak boli v rozpore so slovenskou ústavou[34], Chartou základných práv EÚ,[35] medzinárodnými zmluvami ako je CEDAW[36], Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach,[37] a Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.[38] Všetky tieto dokumenty garantujú ochranu pred diskrimináciou na základe pohlavia v prístupe k zdravotníckej starostlivosti. Slovensko by tiež vážne narušilo svoje politické záväzky vyplývajúce z Akčného programu vytvoreného počas Medzinárodnej konferencii o populácii a rozvoji v Káhire v roku 1994 a z Akčnej platformy prijatej počas Štvrtej konferencie žien v Pekingu v roku 1995. Návrh zmluvy je tiež vo vážnom rozpore s odporúčaniami Európskeho parlamentu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví.[39]
21. Náboženské slobody zastávajú významné miesto v štátoch, založených na princípoch demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv. Výhrada svedomia nie je v zásade v rozpore s týmito princípmi. Právo na výhradu svedomia musí byť uplatňované tak, aby neohrozovalo základné individuálne ľudské práva iných. Právo odmietnuť vykonať určitú právnu povinnosť nie je absolútne, ale môže byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné na ochranu základných práv iných.[40] Ochrana neobmedzenej výhrady svedomia len na základe Rímsko-Katolíckej viery by viedla k systemickému porušovaniu práv iných osôb.
Právo na výhradu svedomia by malo byť upravené v domácej legislatíve, nie prostredníctvom bilaterálnej zmluvy. Toto právo by malo byť garantované všetkým, nielen na základe náboženstva, alebo aj filozofického, politického alebo iného prejavu.[41] Takáto legislatíva by mala presne vymedziť, na ktoré oblasti sa výhrada svedomia vzťahuje, tak aby nedochádzalo k porušeniu princípu právnej istoty. V každej z týchto oblastí musí štát zabezpečiť primeraný prístup ku všetkým legálnym službám. V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti musí štát zabezpečiť nasledovné:
- Právo na výhradu svedomia patrí fyzickým osobám, nie inštitúciám. Nemocnice, vrátane tých, ktoré boli zriadené náboženskými organizáciami si nemôžu uplatniť výhradu svedomia. Cirkevné nemocnice môžu byť oslobodené z povinnosti vykonávať určité úkony, voči ktorým majú výhrady. Napriek tomu, ak je nemocnica plne alebo čiastočne financovaná z verejných zdrojov, alebo slúži širokej verejnosti, nemôže ohroziť život svojich pacientov, tým, že im odmietne poskytnúť určité úkony. Ďalej, za diskrimináciu by sa považovalo konanie nemocníc (aj cirkevných), ktoré by odmietli zamestnať tých zdravotníckych zamestnancov, ktorí sú ochotní vykonávať všetky legálne služby v oblasti reprodukčného zdravia.
- Zdravotnícke zariadenia majú povinnosť zamestnávať primerané množstvo personálu, ktorí si nemieni uplatňovať výhradu svedomia alebo zabezpečiť alternatívneho poskytovateľa sporných služieb v primeranej blízkosti.
- Lekár, ktorý si uplatnil výhradu svedomia má povinnosť odporučiť svoju pacientku k inému lekárovi, ktorý neodmietne vykonať požadované služby. Ak neexituje takáto alternatíva, lekár nesmie odmietnuť vykonať potrebné úkony na ochranu zdravia a života pacientky.
- Zdravotné sestry si môžu uplatniť výhradu svedomia iba v prípadoch priamej asistencie pri interrupciách alebo sterilizáciách. Zdravotné sestry nemôžu odmietnuť poskytnúť nepriamu pomoc, či služby pacientkám, ktoré podstupujú takého zákroky.
- Administratívni pracovníci nemocnice nemôžu uplatniť výhradu svedomia. Ich práca nie je inštrumentálna pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti.
- Zdravotnícke vzdelávacie inštitúcie pre lekárov a sestry nemôžu odmietnuť poskytovanie výučby a tréningov o reprodukčných zdravotníckych službách. Študenti medicíny nemôžu odmietnuť získať terapeutické a vedecké poznatky relevantné k tejto profesii. Študenti však môžu odmietnuť vykonávať tieto procedúry počas ich praxe v škole.[42]
Štát má tiež povinnosť zabezpečiť všetkým mladým ľuďom prístup k objektívnej a úplnej sexuálnej výchove vrátane informácií o ľudskej sexualite, všetkých metódach antikoncepcie, a sexuálne prenosných chorobách, vrátane HIV/AIDS.
22. Takýto prístup je vyzdvihnutý aj v správe Európskeho parlamentu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví. Európsky parlament v nej členským štátom odporúča, aby interrupcia bola zlegalizovaná, bezpečná a dostupná všetkým ženám v záujme zabezpečenia ochrany reprodukčného zdravia a reprodukčných práv žien. Členské štáty by mali poskytnúť rovný prístup k širokej škále kvalitných antikoncepčných metód.[43] Vo vzťahu k výhrade svedomia, Európsky parlament zdoraznil, „že v prípade uplatnenia legitímnej výhrady svedomia zo strany osoby poskytujúcej služby musia byť poskytnuté informácie o iných poskytovateľoch služieb.“[44]
II. Dopad zmluvy na medzinárodnú komunitu
23. Návrh zmluvy bude mať dopad aj za hranicami Slovenska. Množstvo členských krajín EÚ už podpísalo konkordáty zo Svätou Stolicou a tak potvrdilo „nadštandartné“ bilaterálne vzťahy s touto cirkevnou entitou.[45] Slovenský precedens vytvára priestor pre diskusiu ohľadne podpísania podobných zmlúv o „výhrade svedomia“ aj s inými krajinami EÚ. Koncepcia ochrany výhrady svedomia, tak ako je upravená v návrhu zmluvy upúta pozornosť a bude slúžiť ako model pre krajiny mimo EÚ, v ktorým má dominantné postavenie práve Katolícka cirkev. Myšlienka ženských reprodukčných práv môže byť následne napadnutá na základe slovenského príkladu.
Jarmila Lajčáková, LLB, LLM, SJD Candidate, University of Toronto
pre Možnosť voľby
[1] Článok 16 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) . Slovensko ratifikovalo CEDAW sukcesiou k 1. 1. 1993.
[2] Základná zmluva medzi SR a Svätou Stolicou bola podpísaná 24. 11. 2000 a ratifikovaná NRSR 4. 12 2000, publikovaná v Zbierke zákonov pod číslom 329/2001Z.z.
[3] Článok 2.2, ibid..
[4] Pozri článok 24 a 25 Ústavy SR, zákon č. 460/1992 Z.z. v platnom znení.
[5] Článok 5 Návrhu zmluvy o uplatňovaní výhrady svedomia.(„návrh zmluvy“)
[6] Článok 144.1 Ústavy SR.
[7] Článok 2 návrhu zmluvy.
[8] Článok 4 návrhu zmluvy.
[9] Možnosť odmietnuť vojenskú službu je už garantovaný ústavou a zákonom č. 207/1995 Z.z. o Civilnej službe v platnom znení.
[10] Článok 6.1 a 6.2 návrhu zmluvy.
[11] Pozri odstavec 9 tejto analýzy.
[12] Zákon č. 578/2004 Z. z. v platnom znení.
[13] Článok 6.3 návrhu zmluvy.
[14] Článok 7.2., ibid.
[15] Článok 9, ibid.
[16] Článok 54 Viedenskeho dohovoru o zmluvnom práve z roku 1966.
[17] Článok 56, ibid..
[18] Článok 60.1, ibid.
[19] Článok 1.1 Ústavy SR.
[20] Pozri odstavec 11 tejto analýzy.
[21] Prípad Refah Partisi (The Welfare Party) and Others v. Turkey, ECHR, Application Nos. 41340/98,41242/98,41344/98) para 43.
[22] Ibid.
[23] Táto situácia nie je porovnateľná s priamym účinkom noriem EÚ. Slovensko nevstúpilo s Vatikánom do zväzku, ktorý by bol porovnateľný s členstvom SR v EÚ.
[24] Nález Ústavného súdu SR, PL.US 15/1998 z 11. marca 2001.
[25] Nález Ústavného súdu SR, PL. US. 64/00 z 31. januára 2001.
[26] Ján Drgonec, Ústava Slovenskej republiky: komentár (Bratislava: Heuréka, 2004) s. 31.
[27] Záverečné pozorovanie Výboru OSN pre ľudské práva v prípade Coeriel and Aurik v. The Netherlands (453/1991), ICCPR, A/50/40 vol. II (31 October 1994) 21 (CCPR/C/52/D/453/1991) para. 10.5. Pozri tiež Všeobecný komentár č. 22 k právu na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva (článok18): 30/07/93, CCPR/C/21/Rev.1Add.4, para 11.
[28] Pomer materskej úmrtnosti je odhadovaný na 14 úmrtní na 100,000 živých pôrodov, čo predstavuje jeden z najnižších pomerov v strednej a východnej Európe a približuje sa k pomeru u pôvodných členov EÚ. (cca 6.6 ) Pozri dáta v Rebecca J. Cook, Bernard M. Dickens, and Mahmoud F. Fathalla, Reproductive Health and Human Rights (Oxford: Claredon Press, 2003) s. 406 a nasled. Iné ukazovateľe reprodukčného zdravia pozri, see World Health Organization Regional Office for Europe, European Commission, Highlights on Health in Slovakia, WHO, 2001
Available at: http://euro.who.int/Document/e74341.pdf (last visit: 2005-01-10)
[29] Pozri dáta Slovenského štatistického úradu so sčítania obyvateľstva v roku 2001 online: http://www.statistics.sk/webdata/slov/scitanie/tab/tab4a.htm .
[30] Pozri všeobecne vplyv obmedzeného prístupu k metódam plánového rodičovstva na zdravie žien napr. Elisabeth Ahman & Iqbal Shah, Unsafe Abortion: Global and Regional Estimates of the Incidence of Unsafe Abortion and Associated Mortality 4th ed. ( Geneva: World Health Organization, 2004);
[31] UN, department of Public Information, Platform for Action and Beijing Declaration. Fourth World Conference on Women, Beijing, China, 4-15 September 1995 (New York: UN, 1995) para.94.
[32] Výbor OSN na odstránenie diskriminácie žien, Všeobecný komentár č. 24: Ženy a zdravie , CEDAW, General Recommendation 24, UN GAOR 1999, Un Doc. A/54/38 /Rev. 1, para 11
[33] Výbor OSN na odstránenie diskriminácie žien, záverečné pozorovanie Chorvátska 14/05/98, U.N. Doc. A/53/38 para 109.
[34] Článok 12 (2) a článok 40 Ústavy SR.
[35] Čítaj článok 21 (zákaz diskriminácie na základe pohlavia ) v spojení s článkom 35 ( právo na preventívnu zdravotnícku starostlivosť)
[36] Pozri článok 12, citovaný na s. 8 tejto analýzy.
[37] Článok 26 paktu zakazujúci diskrimináciu v akejkoľvek verejnej sfére. Slovensko ratifikovalo pakt sukcesiou k 1.1.1993.
[38] Čítaj článok 2 paktu, zakazujúci diskrimináciu na základe pohlavia v spojení s článkom 12, ktorý garantuje právo na najvyšší dosiahnuteľný štandard zdravia. Pozri tiež všeobecný komentár Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva k právu na najvyšší dosiahnuteľný štandard zdravia, CESR, General Comment 14, UN ESCOR 2000, UN Doc. E./C.12/2000/4, 11 August 2000, pozri najmä para.. 12, 14, 18 a 21 Slovensko ratifikovalo pakt sukcesiou k 1.1.1993.
[39] Rezolúcia Európskeho parlamentu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach (2001/2128 (INI)), June 2002, A5-0223/2002. s. 9.
[40] Pozri uznesenie Ústavného súdu SR PL. US. 18/95 z 24. mája 1995.
[41] Cook, Dickens & Fathalla, supra poznámka 30, s. 139.
[42] Pozri ibid. s. 139-142, B. M. Dickens & R.J. Cook, “The Scope and Limits of Conscientious Objection” (2000) International Journal of Gynecology & Obstetrics 71-77; pozri všeobecné odporúčanie CEDAW 24, citované na s. 8 tejto analýzy, pozri aj rezolúciu Európskeho parlamentu, s. 8-9.
[43] rezolúciu Európskeho parlamentu, s. 8-9.
[44] Ibid. s. 9
[45] To sú napr. Belgicko, Česká republika, Chorvátsko, Írsko, Nemecko, Maďarsko, Lotyšsko, Luxembursko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko a Taliansko.
Vatikánske zmluvy a výhrada svedomia 