Výhrada svedomia

Sloboda svedomia a náboženského vierovyznania sú neod-lučiteľnou súčasťou základných ľudských práv, ktoré tvoria principiálne východiská liberálnej demokracie. Od týchto slobôd je odvodené aj uplatňovanie výhrady svedomia. Na rozdiel od základného práva slobody myslenia a svedomia je výhrada svedomia spojená s konkrétnym konaním, ktoré býva podľa princípov právneho štátu regulované; sloboda jedného človeka končí tam, kde začínajú sloboda a práva iného. Uplatňovanie výhrady svedomia preto nie je právo absolútne, ale musí byť upravené tak, aby neohrozovalo základné individuálne ľudské práva a slobody iných osôb.1 Právo odmietnuť vykonať určitú profesionálnu povinnosť preto býva v demokratickej spoločnosti obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné na ochranu základných práv a slobôd ostatných ľudí.2

Dôležitým princípom právneho štátu je rovnosť pred zákonom. Právo uplatňovať si výhradu svedomia musí byť zaručené všetkým rovnako bez ohľadu na náboženské presvedčenie a vierovyznanie. Ochrana neobmedzenej výhrady svedomia len na základe vierouky katolíckej cirkvi alebo iných cirkví a náboženských spoločností registrovaných na Slovensku by viedla k systematickému porušovaniu práv iných osôb.1

Uplatňovanie výhrady svedomia sa zákonite dostáva do konfliktu s inými ľudskými právami a základnými slobodami. Tu je potrebné nastoliť rovnováhu medzi výhradou svedomia a ostatnými právami, ako sú právo na rešpektovanie súkromného života, právo na rovnosť a nediskrimináciu, právo na prístup k zdravotníckej starostlivosti najmä v oblasti reprodukčného zdravia, ako aj právo prijímať a rozširovať informácie.

Štáty, ktoré umožňujú uplatňovať si výhradu svedomia, ju musia regulovať najmä v oblasti starostlivosti o reprodukčné zdravie a zabezpečiť tak prístup žien k zdravotníckym službám. Keď sa profesionálne povinnosti zdravotníckeho personálu dostávajú do konfliktu s osobným presvedčením, treba konflikt riešiť tak, aby to neohrozilo potreby pacientok a pacientov, ktoré musia byť pre zdravotnícke profesie vždy prvoradé.3

1 E.U. Network of Independent Experts on Fundamental Rights: The right to conscientious objection and the conclusion by EU member states of concordats with the Holy See. CFR-CDF. Opinion 4-2005, Brussels, 2005.

2 Ústava Slovenskej republiky, článok 24, odsek 4.

3 Lamačková, A.: „Výhrada vo svedomí k službám reprodukčného   zdravia: Analýza prípadu Pichon a Sajous v. Francúzsko“, dostupné na http://www.diskriminacia.sk/?q=node/700. Pôvodne vyšlo v:  European Journal of Health Law, Vol. 15, No. 1, (2008), s. 7-43 pod názvom „Conscientious Objection in Reproductive Health Care: Analysis of Pichon and Sajous v.France“. © Koninklijke Brill NV, Leiden, Holandsko, 2008. Preklad J.Juráňová.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s