Európa

Prístup Európskych inštitúcií k uplatňovaniu výhrady vo svedomí

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo na ochranu pred nútenou alebo povinnou prácou a potvrdzuje, že štáty uznávajú uplatňovanie výhrady vo svedomí v prípade vojenskej služby. To však neznamená, že by Dohovor priamo zabezpečoval právo na výhradu vo svedomí pri plnení iných povinností. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a bývalej Európskej komisie pre ľudské práva vyplýva, že žiadna z týchto inštitúcií neinterpretovala tento Dohovor tak, že by mal zabezpečovať právo na výhradu vo svedomí ako také.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej ESĽP) zverejnil v roku 2001 svoje rozhodnutie o prijateľnosti v prípade Pichon a Sajous v. Francúzsko. Francúzsky farmaceut a farmaceutka tvrdili, že francúzske úrady porušili ich slobodu prejavovať svoje náboženstvo, keď ich uznali vinnými za to, že odmietli vydať orálnu antikoncepciu trom klientkam. ESĽP vyhlásil sťažnosť za neprijateľnú a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že odmietnutie lekárničky a lekárnika predať antikoncepčné prostriedky nepatrí do oblasti práva na slobodné prejavenie svojho náboženstva a viery. Súd zároveň zdôraznil, že obaja farmaceuti nemôžu uprednostňovať svoju osobnú vieru pred povinnosťami, ktoré vyplývajú z ich profesie, „keďže predaj anti-koncepčných prostriedkov je legálny a je možný len na lekársky predpis a to nikde inde len v lekárni“.

Skupina nezávislých expertov a expertiek Európskej únie (EU Network of Independent Experts on Fundamental Rights) analyzovala návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhradu vo svedomí (2005). Ak by táto zmluva bola prijatá, umožnila by uplatňovanie výhrady vo svedomí v takých oblastiach ako zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, zamestnanie a poskytovanie právnych služieb. Zatiaľ čo sa expertná skupina zhodla na tom, že výhradu vo svedomí možno považovať za súčasť slobody náboženského vyznania, zdôraznila zároveň aj nutnosť upraviť právo na výhradu vo svedomí na náboženskom základe tak, aby bolo zaručené, „že uplatňovanie tohto práva nespôsobí, že by ktokoľvek mal zabránený prístup k určitým službám, ktoré sú v konkrétnom štáte v zásade dostupné pre všetkých, alebo že by sa s kýmkoľvek zaobchádzalo diskriminačným spôsobom.“

Spracované podľa:
Lamačková, A.: Výhrada vo svedomí k službám reprodukčného zdravia. In: European Journal of Health Law, Vol. 15, No. 1, (2008), s. 7-43 pod názvom „Conscientious Objection in Reproductive Health Care: Analysis of Pichon and Sajous v. France“. © Koninklijke Brill NV, Leiden, Holandsko, 2008.
Preklad J.Juráňová. http://www.diskriminacia.sk/?q=node/700

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s