Prístup OSN

Žiadne medzinárodné zmluvy o ľudských právach nezakotvujú explicitne právo na výhradu vo svedomí.   Tieto ochraňujú slobodu myslenia, svedomia a nábo-ženstva, od ktorej je právo uplatňovať si výhradu vo svedomí odvodené. Vo všeobecnosti sa však toto právo obmedzuje na výhradu vo svedomí pri výkone vojenskej služby. Výbor OSN pre ľudské práva v komentári k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, uvádza, že „Pakt výslovne neodkazuje na právo na výhradu vo svedomí, ale Výbor je presvedčený, že takéto právo je možné odvodiť z článku 18 vzhľadom na to, že povinnosť využiť silu, ktorá môže mať smrteľné následky, sa môže dostať do vážneho konfliktu so slobodou svedomia a s právom prejaviť svoje náboženstvo alebo vieru.“

Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien (Výbor CEDAWu), ktorý monitoruje plnenie Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) zmluvnými štátmi dohovoru, vydal vo svojich všeobecných odporúčaniach stanovisko k potrebe regulovať právo uplatňovať si výhradu vo svedomí tak, aby neohrozilo prístup žien k zdravotníckym službám. Vo svojom Všeobecnom odporúčaní č. 24, vzťahujúcom sa na článok 12 Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ktorý zaručuje ženám prístup k zdravotnej starostlivosti na základe rovnosti s mužmi, Výbor CEDAWu uznal, že niektoré zmluvné strany zrejme prijali klauzuly o výhrade vo svedomí v kontexte zdravotnej starostlivosti. Výbor však zároveň zdôraznil, že „… ak poskytovatelia služieb zdravotnej starostlivosti odmietnu vykonať takéto služby na základe výhrady vo svedomí, treba prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, že ženy budú odporučené k náhradným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.“

Výbor CEDAWu vo svojich záverečných zisteniach pre Slovensko (2008) vyjadril, že “je hlboko znepokojený nedostatočnou úpravou uplatňovania výhrady svedomia zdravotníckym personálom v súvislosti so sexuálnym a reprodukčným zdravím“. je hlboko znepokojený nedostatočnou úpravou uplatňovania výhrady svedomia zdravotníckym personálom v súvislosti so sexuálnym a reprodukčným zdravím. Výbor odporúča,  aby zmluvný štátprimerane upravil uplatňovanie výhrady svedomia zdravotníckym personálom tak, aby zabezpečil, aby prístup žien k zdraviu a reprodukčnému zdraviu nebol obmedzený. Výbor chce upriamiť pozornosť zmluvného štátu na Všeobecné odporúčanie 24, ktoré uvádza, že je zo strany zmluvného štátu diskriminujúce odmietať právne zabezpečiť výkon určitých služieb reprodukčného zdravia pre ženy. Výbor odporúča, aby v prípade, ak poskytovatelia zdravotnej služby odmietnu výkon takýchto služieb na základe výhrady svedomia, boli prijaté opatrenia, ktoré zabezpečia, že ženám budú odporučení alternatívni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti..“

Plnenie záväzkov, vyplývajúcich z CEDAWu a jeho odporúčaní, sú pre SR záväzné a sú predmetom pravidelných vládnych monitorovacích správ.

_____________________________________________________

Spracované podľa: 

Lamačková, A.: Výhrada vo svedomí k  službám reprodukčného zdravia. In: European Journal of Health Law, Vol. 15, No. 1, (2008), s. 7-43 pod názvom „Conscientious Objection in Reproductive Health Care: Analysis of Pichon and Sajous v. France“. © Koninklijke Brill NV, Leiden, Holandsko, 2008.
Preklad J.Juráňová.
http://www.diskriminacia.sk/?q=node/700

Zdroje a dokumenty OSN:

OSN, Výbor pre odstránenie diskriminácie žien, „Všeobecné odporúčanie č. 24, Článok 12 Ženy a zdravie“, (20. zasadnutie, 1999) In: Zbierka Všeobecných komentárov a Všeobecných odporúčaní orgánov ľudskoprávnych zmlúv. Dokument OSN HRI/GEN/1/Rev. 7 (2004), odseky 21, 23. [OSN, Výbor CEDAWu, „Všeobecné odporúčanie č. 24“].

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, 4. novembra 1950, 213 U. N. T. S. 221 s. 223, Eur. T. S. 5. [Dohovor].

OSN, Výbor pre ľudské práva, „Všeobecný komentár č. 22: Právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva (Článok 18)“, (48. zasadania, 1993), In: Zbierka Všeobecných komentárov a Všeobecných odporúčaní orgánov ľudskoprávnych zmlúv. Dokument OSN HRI/GEN/1/Rev. 7 (2004) [OSN, Výbor pre ľudské práva: „Všeobecný komentár č. 22“]. Článok 18 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach stanovuje: „1. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Toto právo zahŕňa v sebe slobodu vyznávať alebo prijať náboženstvo alebo vieru podľa vlastnej voľby a slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými či už verejne alebo súkromne, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou, zachovávaním obradov a vyučovaním.“

OSN, Výbor pre ľudské práva: „Všeobecný komentár č. 22“, tamtiež, odsek 11.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s